Raz za dávnych čias, v krajine Písmenkovo, žilo malé dievčatko menom Ivka. Ivka bola veľmi šikovná a rada pomáhala iným, rada sa učila nové veci a zo všetkého najradšej čítala. Preto všetky písmenká považovala za svojich kamarátov. Veľké A, malé b, veľké M, a dokonca aj malé i. Jedného dňa, malé i vyskočilo zo šlabikára so slzami v očiach. Hovorilo: „Ivka, necítim sa dôležitým písmenkom. Vždy len stojím v slovách a nikdy nemám významné miesto.“
Ivka sa zamyslela a povedala: „Malé i, nezabudni, že aj ty máš svoje miesto v slovách. Bez teba by sme nemohli mať slová ako ‚ihrisko‘ alebo ‚ilustrácia‘. Každé písmeno je dôležité, veľké aj malé.“
Malé i sa usmialo a cítilo sa lepšie. Uvedomilo si, že každé písmeno má svoju hodnotu a prispieva k tomu, aby slová boli úplné. Ivka a jej priatelia si potom zahrali písmenkovú hru, kde každé písmeno hralo dôležitú úlohu.
Od tej chvíle sa malé i už nikdy necítilo malé a nepodstatné. Spoločne s ostatnými písmenami vedeli, že každé z nich je dôležité a tvorí krásne slová, ktoré nás obklopujú. A tak žili šťastne a písmenkovito až dodnes.
