Terezka a Maťko milovali dobrodružstvo a radi objavovali nové veci. “Je krásny slnečný deň, mali by sme to využiť”, povedal Maťko pri raňajkách. Terezka neváhala, hodila do seba posledné sústo ovsennej kaše s čučoriedkami a s plnými ústami utekala po mapu Slovenska, aby Maťkovi odprezentovala svoje nápady. Tých mala vždy neúrekom. Na Slovensku je veľa nádherných miest a rozhodnúť sa pre jedno, kde by sa vybrali na výlet bolo niekedy poriadne ťažke. No nakoniec sa s touto výzvou popasovali.
“Čo povieš na Čachtický hrad? Jeho história je tajomná, spája s s rôznymi príbehmi a legendami a navyše je pod vraj ním vykopaných mnoho tajných podzemných chodieb!” Terezka sa pousmiala a dúfala, že bratovi sa bude návrh páčiť. Maťko súhlasne prikývol a obaja sa rozbehli pobalit si batohy. Voda, jedlo, baterka, šiltovka na hlavu a ide sa!
A tak deti vyrazili na cestu. Čachtický hrad stojaci na úpätí Malých Karpát pôsobil už z diaľky majestátne. Keď deti vyšli až hore, počasie sa začalo náhle meniť, akoby celý hrad zahalila hustá hmla. Pôsobilo to veľmi tajomne. Každým krokom, ako boli deti bližšie k hradu, cítili väčšie vzrušenie a zvedavosť.
Už boli pred hradom, chytili sa za ruky a prešli cez vstupnú bránu. Hmla sa odrazu rozplynula a kamenné kocky tvoriace obvodové múry hradu začali jedna po druhej miznúť! Maťko a Terezka sa pevne držali za ruky a nestačili sa diviť, čo sa to to deje. Krajina okolo nich sa zmenila. Ocitli sa na poľane medzi borovicami. Z výšky videli, že aj domy a dedinky pod kopcom akoby odrazu zmizli. Maťko s Terezkou tušili, že sa preniesli do minulosti. “No super!”, vykríkla Terezka, “kde sme? A ako sa dostaneme domov?” Maťko si sestru pritúlil, aj on cítil ako mu srdiečko splašene bije od strachu. Keď sa obaja trocha ukludnili, povedali si, že už keď sú tam, musia to poriadne preskúmať!
Vybrali sa horami dolami, kam ich len nohy viedli. Odrazu natrafili na malú, hmmm ako to nazvať, dedinku? Deti sa totiž ocitli v dávnej dobe kamennej. Videli jednoduché obydlia postavené z dreva a kože. Ludia boli zahalený iba pár kúskami kožušiny. V rukách mali kamenné nástroje pomocou ktorých sa smažili spracovať jedlo. Maťko s Terezkou sa rozhodli ísť medzi ľudí a bližšie ich spoznať. Snažili sa s nimi hovoriť, praveký ľudia im však vôbec nerozumeli. Tvárili sa zvláštne, skúmavo. Zrejme sa ich najprv báli…Maťko a Terezka však vyzerali priatelsky a nemali žiadne zlé úmysli, a tak ich praľudia prichýlili. Maťko s Terezkou videli na vlastné oči ako skromne ľudia kedysi žili. Niektorý žili v jaskyni, iný v koženných stanoch . Obydlia sa znažili múdro stavať na vyvýšených miestach, aby sa ochránili pred vodou či divou zverou. Miesto matracov a paplónov mali kožušiny. V týchto obydliach bolo vždy ohnisko a večer sa schádzali pri ohni aby sa osušili a ohriali. Napriek skromným podmienkam dokázali aj týto ludia žit v teple a suchu a pre naše moderné deti to bolo naozaj pozoruhodné.
Praľudia síce nechápali, odkiaľ sa tam takéto čudné deti vzali, ale postupne ich naučili hľadať bobule a rozpoznávať jedlé rastliny, spracovávať ich na jedenie, zakladať oheň pomocou kameňov či vyrábať jednoduché nástroje z kameňa, kostí, dreva a povrázkov z rastlín a drevín.
Jedného jesenneho dňa však prišiel veľký dážď. Pršalo niekoľko dni, voda stúpala. Maťko a Terezka neváhali a aj v hustom daždi vyrazili do lesa, aby našli nový úkryt, pretože hrozilo zatopenie obydlí ich pravekých kamarátov. Deti vedeli, že karpatské lesy ukrývajú rôzne jaskyne. Jednou z nich mala byť aj Čachtická jaskyna.
“Teri!” Skríkol Maťko nadšene, pozri sa tam! Maťko ukázal na dieru v skalnatej stene. Pre hustý dážď ju bolo len sotva vidieť. Terezka sa rozbehla smerom k skale. Maťkovi ukázala palec hore, pretože si už bola istá, že je to jaskyňa.-j
Maťko s Terezkou úspešne priviedli pravekých kamarátov na nové miesto, kde sa mohli bezpečne usadiť. Praľudia im boli veľmi vďačný. Hneď po príchode založili oheň aby sa ohriali. Maťko s Terezkou však pri nich nevydržali dlho sedieť. Lákala ich hlboká, tmavá jaskyňa. Určite skrýva nejaké zaujímavé tajomstvá! Vzali si fakle a vydali sa na prieskum. Pomali sa túlali jaskynnými chodbami, keď tu zrazu natrafili na slepú uličku. “Pozri Maťko, čo je to tam v kúte?” Maťko prižmúril oči aby lepšie zaostril vo svetle fakle. Podišiel bližšie. “Kamene naukladané na seba ako piramída. Rozhodne sa pod nimi niečo skrýva…” šepol Maťko a pustil sa do rozoberania malej kamennej stavby. Vo vnútri medzi kameňmi sa ukrýval amulet. Malé pekne opracované kamienky rôzmych farieb a textúr boli zlepené do kruhu. Uprostred bol tmavý lesklý kameň, ktorý v sebe ukrýval magickú moc. Keď Terezka podišla bližšie k Maťkovi aby si amulet mohla aj ona pozrieť z blízka. Prstom jemne pohladila kamienok uprostred a vtedy sa to stalo. silná žiara oslepila deti a keď oči pomaly otvorili, stáli niekde inde, na kopci uprostred lesa. Deti nevedeli čo sa to vlastne stalo ani kde sú. Napriek tomu sa však odvážne spolu opäť vybrali oproti novému dobrodružstvu.
Ilustroval: Terezka Al Hafoudh